Odpoveď lekárov bude jednoduchá. Vláda nedala, poisťovne nedali, verejnosť nás nepochopila. Odpovede jednoduché, ale problém oveľa zložitejší.Teraz však nemám na mysli krátkodobé požiadavky lekárov na uspokojenie mzdových požiadaviek, ale dlhodobý neúspech pri žiadostiach o ich uspokojenie, pokiaľ nerátam zvýšenie platov lekárov tak o inflačné vyrovnanie a možno niečo málo navyše.

Väčšina cieľavedomých ľudí si pri neúspechoch, nech sú hocijakého charakteru kladie otázku v zmysle: "Čo som robil zle, že vec sa nepodarila?" Naliehavosť otázky sa stupňuje vtedy, ak je neúspech v tej istej oblasti opakovaný, alebo výsledky sú vzhľadom k námahe zanedbateľné tak, ako tomu je práve v otázkach uspokojenia mzdových požiadaviek slovenských lekárov.

Riešenie neúspechu kreatívni ľudia neriešia opakovane rovnakými postupmi ktoré už evidentne zlyhali, ale hľadajú iné tvorivejšie riešenia konkrétneho problému.

Myslím si preto, že by naozaj mal nastať čas aby si lekári túto otázku, prečo dlhodobo nedosahujú svojich cieľov mali vážne položiť a to bez zbytočnej sebaľútosti a obviňovania hocijakej vlády či verejnosti z nepochopenia. Túto otázku by si mali položiť nie preto, aby sa takpovediac kajali, ale preto, aby uspeli! Tak čo je vlastne príčinou neúspechov?

Komunita lekárov je relatívne malá, ale disponuje pomerne veľkou mocou ovplyvňovať spoločnosť, avšak len pod podmienkou istej autority, ktorá vlastne v súčasnosti neexistuje. Preto to čo lekárom naozaj chýba je jej podpora, s ktorou by mohli vytvoriť permamnentný tlak na spolčnosť, ktorá by mohla ustúpiť požiadavkám lekárov. Preto je pre lekársky stav úlohou č 1,: Získať podporu verejnosti.

Toto je tá najťažšia úloha akú lekári mohli dostať a bude sa plniť len veľmi ťažko. Na to aby sa predsa len podarilo splniť ju, si musia lekári uvedomiť, kde urobili vážne.

K tomu sa opäť musím na tomto blogu vrátiť k výzvam lekárskej komory okolo roku 1994, kedy lekári jej prostredníctvom žiadali zvýšenie platov o 200%. Aj keď si myslím že táto žiadosť lekárskej komore neprislúcha ( jej úlohy sú v civilizovanom svete predsa len trošku odlišnejšie od tej slovenskej), rešpektujme teda požiadavku. Zvýšenie platu o dvesto percent. V poriadku. Problém nebol ani tak v tej výške ako v neschopnosti lekárov povedať: " Ale samozrejme za to verejnosti ponúkneme oveľa lepšie a iné zdravotníctvo ako doteraz a aj predostrieme reálny plán.

S požiadavkou mal prísť aj reálny a kritický pohľad na dovtedajšie fungovanie zdravotníctva, čo som už opisoval. Ak nijaká ponuka na konsenzus pre verejnosťou neprišla, verejnosť pokladala požiadavku za vrchol arogancie lekárskeho stavu a otočila sa chrbtom. Veď ako možno súhlasiť, keď snáď neexistovalo pacienta či príbuzných, ktorí by nemali nejakú výhradu voči lekárom a ich fungovaniu. A keďže lekári oprávnenú kritiku ignorovali, rovnako ich a to doteraz, ignoruje verejnosť.

Ďalšou vážnou chybou je aj otázka dôveryhodnosti osoby, ktorá záujmy lekárov presadzuje. Síce úlohu už plnia lekárske odbory, čo je ich kompetencia, ale ľudia s komunistickou minulosťou a súdružským myslením môžu presvedčiť len istú a možno aj menšiu časť verejnosti. Okrem iného, akosi tá reprezentácia navráva, takého si zvolili, takí sú, čo síce až taká pravda nemusí byť, ale reprezentant pôsobí naozaj tak, ako keby zastupoval všetkých lekárov.

Myslím si, že lekári sadli na lep karieristom, ktorí populistickými rečami v rámci svojej komunity získavajú funkcie, ale nemajú úplne jasno v tom ako dosiahnuť svoje ciele.

Preto by malo byť otázkou dňa získanie a zvolenie si zástupcu, ktorý bude vedieť ich stav zastupovať dôstojne, nebude poznačený komunistickou minulosťou s tým, že je solidárny aj s pacientami a vie sa ich reálne zastať nielen prázdnymi rečami ale v skutočnej realite.

Takýto LÍDER, musí mať odvahu ísť aj proti svojim neserióznym kolegom a to dostatočne transparentne. Zahmlievanie a zakrývanie skutočných etických, ľudských a odborných pochybení nie je namieste. Ak áno, nebude dôvera verejnosti.

Preto úlohou č. 2 je Otázka autority zástupcu lekárov.

V zadĺženej firme nepýtajte vyšší plat.. A to platí aj pre zdravotníctvo. V tejto súvislosti spomeniem len jednu perličku, ktorú mi porozprávala istá pacientka . Dovolím si citovať:

- Bola som hospitalizovaná 9 dní a po ukončení hospitalizácie ma lekár požiadal o zaplatenie čiastky 450, sk za celý pobyt v nemocnici. Lekár sa mi pri tom veľmi ospravedlňoval s tým, že on za to nemôže , že to vláda a Zajac.(hospitalizácia sa konala ešte za čias ministra Zajaca) Nechápala som ho. Veď ak chceme kvalitu potrebujeme viac zdrojov, a týmto smerom by sa malo aj uberať vysvetľovanie veci lekárom a nie opačne.Zdá sa že lekári si neuvedomujú, že to ich "adekvátne"finančné hodnotenie a kvalita poskytovaných služieb je za peniaze a nie zadarmo, len spôsob platieb je v vrámci zdravot-
ného poistenia iný. -

Nie je náhoda, že čím väčšia je finančná účasť pacienta na zdravotníckych výkonoch tým je aj viac zdrojov na mzdy lekárov. Len pre zaujímavosť v USA je priemerný plat lekára 5,5 krát vyšší ako plat v národnom hospodárstve. Preto by sa lekári mali naozaj zamyslieť nad svojou podporou populisticko-nacionalistických zoskupení, ktoré evidentne nevedia, ako a kde vziať zdroje na vyššie mzdy a aj kvalitnejšie zdravotníctvo. Podpora takýchto politických zoskupení patrí do mentálnej výbavy dlhodobo nezamestnaných či sociálkárov a nie do mentálnej výbavy lekára, ktorý si chce získať vážnosť a autoritu v očiach veci znalejšej verejnosti, ktorá je podstatným motorom ekonomiky štátu.

Len tak mimochodom, socializmus môže dať len socialistický plat! Ak taký odmietate, odmietajte socializmus!

Preto je dôležitou úlohou č. 3,- Podpora nevyhnutných reforiem a ich pochopenie v kontexte súčasného zdravotníctva.

Aktívny podnikateľ vždy a stále hľadá spôsoby ako poskytnúť svojim zákazníkom čo najširšiu ponuku tovarov a služieb, lebo len tak má šancu udražať sa v konkurencii a následne mať aj z uvedeného dostatočný profit.

Pokiaľ som si všimol, v súčasnosti majú lekári možnosť poskytovať nadštandardné služby za úhradu. Dokonca si môže pacient počas hospitalizácie vybrať aj svojho ošetrujúceho lekára, či zdravotnú sestru. Samozrejme za príslušnú finančnú čiastku.

Pred časom som bol ako sprievodca na jednom takom nemocničnom oddelení, kde by to pacienti iste využili. Ale na tieto služby som nevidel nijaký pútač, telefónne čísla lekárov, ich fotografie so životopisom ich profesnej kariéry a pod. Nič, čo by pacientovi napovedalo, že ak si ušetril, nemusí podplácať, ale kúpiť si kvalitnú nadštandardnú službu. Báli sa lekári že nezarobia na úplatkoch, či to bola ich totálna neschopnosť?

A tak ďalšou, štvrtou úlohou zdravotníkov bude :
Snaha vytvoriť si na mzdy ďalšie dodatočné zdroje poskytovaním nadštandardných služieb v čo najširšom možnom rozmere.

Na záver:
O ďalších potrebných úlohách zadravotníkov by sa dalo ešte veľa písať. Ale k tomu aby ich vnútorne akceptovali je potrebné vlastné poznanie očistené od ideologického pohľadu na svoje povolanie.

Čím skôr to lekári pochopia, tým skôr dosiahnú svojich cieľov, ktoré sú síce naozaj občas nereálne, ale aj napriek nereálnosti tomu dosiahnuteľné.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk